Korfu, najsevernejší a najdôležitejší z Iónskych ostrovov /Heptanes/, často nazývaný tiež Kérkyra. Leží oproti južnej špici Talianska a od pobrežia Albánska a gréckého Epiru ho delí len 2,5 km široká morská úžina pri ústí Otrantského prielivu. Jeho rozloha je 592 km2, dlhý asi 62 km, pričom na severe  28 km široký a najužšia časť na juhu meria len 3,5 km. Hlavným mestom je Kérkyra /okolo 40 000 obyvateľov/, čo tvorí temer polovicu zo všetkych stálych obyvateľov ostrova /cca 110 000/. Domácimi, ale aj v mnohých sprievodcoch jednoducho pomenované Mesto. Aj nám sa to pozdáva. V Meste je veľký námorný prístav a medzinárodne letisko.

    Ostrov Korfu je územne rozdelený na 13 samosprávnych zemských častí. Každá má svojú zemsku správu, na čele zemskej rady stojí volený starosta. Zemepisne, pre lepšiu orientáciu naších návštevníkov ostrova Korfu, rozdelíme ostrov na 5 častí:
- severná časť ostrova – tvoria ju územné časti Ag. Goergiu, Esperion, Faiakon, Kassiopeon, Thinalion, Peleokastriton od spojnice miest  Barbati pláž na východnom pobreží po Liapades na západnom pobreží smerom na sever.

- stredná časť ostrova – tvoria ju územné časti Achilion, Kerkyrion, Parelion s hranicou so severnou časťou a na juhu ju tvorí spojnica miest Moraitika na východnom pobreží s Alonaki na západnom pobreží.

- južná časť ostrova – Korisson, Meletieon a najužnejšia časť Lefkimeon.

- hlavné mesto Korfu – Kerkyra. Domáci obyvatelia Korfioti, volajú s veľkou obľubou hlavné mesto familiarne „Mesto“. S veľkým písmenom „M“ ho aj používajú v písomnom prejave. Ak aj na našom portáli nájdete v popisoch takto uvedený názov, vedzte, že je správny a často aj veľmi skráti rozvláčné pomenovanie „hlavné mesto ostrova Korfu – Kerkyra“. Veríme, že to bude vyhovovať aj Vám.

- ostrovy – Paxos a Antipaxos

Míľniky histórie Korfu

73 pr. Kr. Nové mesto na ostrove Krofu zakladajú osadníci z gréckeho Korintu na Peloponése. A ostrov tak vstupuje do svetových dejín. Mesto má pôvodne názov Korkyra, neskôr sa ustáli Kerkýra
664 pr. Kr. potomkovia zakladateľov Mesta si v prvej historicky doloženej námornej bitke v gréckych dejinách vydobili nezávislosť na Korinte.
480 pr. Kr. O prosperite ostrova svedčí fakt, že Korfu vysiela 50 vojnových lodí do bitky medzi Grékmi a Peršanmi pri Salaminy. Lode doplávali neskoro a tak sa vracajú nepoškodené.
229 pr. Kr. ako prvé mesto Grécka sa Korfu dostáva pod nadvládu Rímanov, tí v priebehu budúcich 90 rokov získajú celú Heladu.
395 po Kr. pri delení rímskej ríše, kde bolo prijaté kresťanstvo, sa Korfu dostáva do východnej časti. Z nej sa stala byzantská ríša s hlavným mestom Konštnantinopoli – dnes Istambul.
466 vandali plienia Korfu
550 Gótovia rabujú na ostrove
733 Korfu sa stáva sídlom biskupa, čo dosvedčuej fakt, že ostrov sa vyrovnal s pustošivými prejavmi sťahovania národov
1054 dochádza k rozdeleniu cirkvi podľa ritualných rozdielov na pravoslávnu a rímskokatolícku. Korfu ostáva verné pravoslaviu, ktoré nadväzuje na ranné kresťanské tradície
1081 – 1185 Normanom sa podarí v priebehu týchto rokov niekoľkokrát dostať Korfu spod panstva byzantskej ríše
1204 Benátky menia smer svojej 4. krížovej výpravy na Konštantinopol. Krížoví rytieri ostrov vyplienia a veľmi oslabia byzantskú ríšu. Zároveň sa na Korfu objavujú prví benátski a janovskí šľachtici
1396 do tohoto roku mení Korfu často svojich majiteľov. Striedajú sa tu: epirský diktát, panstva z Anjou, Katalánie, Aragónie. Potom preberá moc Benátska republika. Tá podporuje pestovanie olivovníka a ostrov sa stáva dôležitý pre jej loďstvo
1537 Mesto Korfu obliehajú Turci. Síce ho nedobijú, ale spustošia
1571 Druhý pokus Turkov o dobytie ostrova. Zemetrasenie ich po 5 dňoch prinúti na útek. Kresťanská flotila ich pri Lepante – dnes Naupatos porazí.
1669 Na Korfu sa presťahovalo veľa umelcov z Kréty, ktorú do dobili Turci
1716 Turci obliehali neuspešne viac než mesiac mesto Kofru. Víťazstvo pripisujú Korfioti pomoci sv. Spiridona
1797 Korfu sa dostáva do područia Francúzska, keď Napoleón dobil Benátky
1799 Francúzov vyhnala  z Krofu rusko – turecká armáda
1800 Jónske ostrovy sa dostali pod rusko – turecký protektorát a vyhlásili ich za „Republiku siedmich ostrovov“
1807 Jónske ostrovy sa dostali pod nadvládu Francúzska
1809 Angličania dobili ostrovy
1814 – 15 Po porážke Napoleóna sa Korfu stalo britským protektorám. Je vytvorený parlament, lenže moc drží lord vysoký komisár s pobytom na Korfu.
1830 Vznikol novogrécky štát, ktorého prvým kráľom sa stál Wittelsbach Oto I., syn bavorského kráľa Ludvíka I. Korfu zostáva aj naďalej britským protektorátom
1864 Korfu sa spoločne s ďalšími Jónskými ostrovmi 21. mája pripojili k novému Gréckemu štátu. Korfu bol udelený štatút „večnej neutrality“. Angličania vyhodili do povetria opevnenia postavené okolo mesta Korfu pred svojím odchodom.

1914 – 1919 Korfu obsadzujú oddiely Dohody a v rokoch 1916 – 17 tu sídli srbská exilová vláda
1921 – 1922 Stroskotalo vojenské ťaženie proti Turkom a v dôsledku toho vyhnali z Malej Ázie asi pol milióna Grékov. Časť z nich našla domov na Korfu.
1923 Ako odvetu za zavraždenie jedného talianskeho generála na grécko – albánskej hranici, ostreľuje talianské námorníctvo na rozkaz Mussolíniho ostrov Korfu
1940 – 43 Korfu okupované Talianskom
1943 – 44 po kapitulácií Talianska bombardujú Nemci mesto Korfu. Nemecká armáda obsadila ostrov. Zničená je temer úplne štvrtina mesta Korfu, budova jónskeho parlamentu. Akademia, mestské divadlo
1946 – 49 vypukla občianska vojna v Grécku, tá sa Korfu vyhla, ale dochádza ku sporom s Albánskom o morskú úžinu pri Korfe.
1950 vývoj na Korfu je ovplyvnený bezprotredne po týchto rokoch politickým dianim v Grécku
1961 Výstavba Clubu Mediterranes v Ipsos je pre Korfu významný hospodársky medzník. Začal sa rozvoj turizmu na Korfu, ten ovplyvňuje v čoraz väčšej miere život ostrova do dnes